Dolomity 2018
Väčšina z nás by si už radšej plnila cestovateľské sny a delila sa o aktuálne zážitky a fotky z ciest – ale možno práve teraz, keď je cestovanie obmedzené je vhodný čas zaspomínať na všetko to krásne, čo už bolo. Veľmi radi sa preto vraciame k dovolenke, kde celá naša láska k horám a cestovaniu začala.
V júni 2018, po piatich vyčerpávajúcich rokoch som úspešne ukončil vysokú školu a zrazu som mal popri práci voľného času na rozdávanie. Začal som plánovať výlet, avšak inak ako som bol doteraz zvyknutý – len po kempoch. Dovolenky v práci sme mali málo, tak som musel naplánovať výlet len približne na týždeň. Nevadí. Vždy keď môžeme, zdrhneme niekde vypnúť a to platilo aj v tomto prípade. V zostave ja – Michal, s priateľkou Emou a s požičanou Toyotou Corollou Verso od rodičov sa v piatok 31. augusta 2018 vydávame na našu cestu.
31.8.2018. Deň prvý. Presun k Dolomitom
Konečne vyrážame! Dnes je piatok, odrobíme posledný poldeň v práci, na obed sa stretávame v byte, najeme sa a ideme smer Dolomity. Dnešný cieľ je mestečko Dobiacco / Toblach na severnom okraji Dolomitov, čaká nás 500km cesta v trvaní 6,5 hodiny. Ako sa približujeme k horám začína pršať. Dážď nás sprevádza až do Dolomitov, kde prichádzame krátko pred zotmením. Z počasia veru nadšení nie sme. Dnes prespíme v Camping Olympia pri Dobiaccu, za noc a dve osoby a osobné auto platíme 32,5€.
1.9.2018. Deň druhý. Lago di Braies a schovávačka pred dažďom
Tieto septembrové noci v Dolomitoch už bývajú celkom studené. V noci bolo pod 10°C a keďže máme len osobák museli sme si vystačiť len so spacákmi. Ale mohlo to byť aj horšie – týždeň dozadu tu napadol prvý sneh, takže sme radi aj za tieto teploty. Čo nás viac znepokojuje je neprestávajúci dážď – keďže nemáme kde sušiť veci musíme si premyslieť kedy môžeme zmoknúť a kedy nie. V kľude v prístrešku si dávame raňajky a teplý čaj a čakáme na vhodnú chvíľu vyraziť. Okolo 10:00 sa začala otvárať modrá obloha a ustupuje dážď – tak neváhame a vyrážame smer Lago di Braies.
K parkovisku pri jazere to máme asi 14km. Za parkovné platíme okolo 6€ (nepamätám si už presne), zbytočne sa nezdržiavame a ideme dať okruh okolo jazera, aby sme nezmokli. Parkovisko sa nachádza takmer pri jazere, takže toto nie je žiadna veľká túra, okolo jazera to je niečo pod 4 km. Zo začiatku veľa fotíme, keďže sa nachádzame pri ikonickej chatke na drevených koloch s neskutočným výhľadom. Potom pokračujeme ďalej okolo jazera, no dažďu sme sa aj tak nevyhli a asi po 15 minútach už mokneme.
Po návrate späť na parkovisko sa presúvame 43 kilometrov do časti Fiames, pár kilometrov severne od Cortina d’Ampezzo, do kempu International Camping Olympia. Krásny kemp, v jeho blízkosti je potok jasnej modrej farby, taktiež výhľad na nádhernú skalnú stenu. Škoda, že sme tu za dažďa. Schovávame sa v reštaurácií, ktorá patrí kempu, navečeriame sa a popíjame celý večer pivo.
2.9.2018. Deň tretí. Objavujeme najkrajšie miesta Dolomitov
Po prebudení vychádzam z auta a stúpam do šľapiek plných ľadovej dažďovej vody. Milujem tento pocit osvieženia na ráno, vždy ma to preberie a nakopne do celého dňa – či už je to ranná rosa alebo voda z nočného dažďa. Problém je len v tom, že stále neprestalo pršať a máme ďalšie daždivé ráno. Plynie nám náš krátky drahocenný čas – veď máme len týždeň! Do toho všetkého je chladno a strašne vlhko, veci máme premočené ešte od včera, nič nám neschne.
Po rannej hygiene si doprajeme výdatné raňajky a odchádzame z kempu (platíme približne 32€ za našu zostavu). Presúvame sa na 12 km vzdialené Passo Tre Croci (horský priechod medzi Cortinou a Misurinou / Auronzom), odkiaľ pôjdeme dnes (ak nám to počasie dovolí) na Lago di Sorapis.
- Popis
- Detaily
- Zaujímavosti
Túra k Lago di Sorapis
- 46.52059 N, 12.22348 E
Túra začína od parkoviska na vrchu vysokohorského priesmyku Passo Tre Croci, kde sa dostanete buď z mesta Cortina d’Ampezzo alebo z dedinky Misurina. Túra je strednej náročnosti, dlhá približne 12,5 km s výškovým profilom približne 750m. Jazero vás odmení svojou krásou a hlavne svojou tyrkysovou farbou. V prípade pekného počasia môžete počas výstupu pozorovať nádherné okolie, bližšie Monte Cristallo ale aj vzdialené Tre Cime di Lavaredo.
- Passo Tre Croci (Cortina d'Ampezzo); Veneto; Taliansko
- Parkovisko Passo Tre Croci (zdarma - 2018); 46.55657 N, 12.20167 E
- 12,5 km
- 5 hod
- 750 m
- 750 m
Lago di Sorapis je klenot Dolomitov. Nachádza sa pod strmými vrcholkami rovnomennej skupiny vrchov Sorapis. Nádherných jazier v Dolomitoch je viacero, avšak žiadne nemá takú tyrkysovú vodu ako má práve Sorapis. Cestu k jazeru tvorí krásna túra lesom, neskôr úzke exponované skalnaté chodníky, ale aj zopár strmých schodísk.
Cortina je mestečko vzdialené asi len 8 kilometrov od Passo Tre Croci a je najväčším mestom v severovýchodnej časti Dolomitov. Nachádza sa tu viacero kempov a ubytovacích možností a preto je skvelým východiskovým miestom pre túry v okolí – či už Sorapis, Cristallo, skupinu vrchov Tofana alebo Cinque Torri.
Čakáme na parkovisku Passo Tre Croci, kým prestane silný dážď. Ubehne asi hodinka, dážď slabne, dokonca vidíme na chvíľku modrú oblohu nad Monte Cristallo. Neváhame a začíname dnešnú túru. Ďalšie dni už hlásia pekne a ak by sme aj zmokli, tak snáď by nám veci nejako preschli.
Túra je veľmi pekná, najprv ide pekným lesným chodníkom – všade je veľa vody tak zo všetkých strán stekajú potôčiky. Ako naberáme výškové metre, tak sa nám odhaľujú výhľady navôkol – Monte Cristallo ale aj Tre Cime, aj keď sú väčšinu času schované v oblakoch. Neskôr sa dostávame na exponovanejšiu pasáž so strmými schodmi a chodníkom kopírujúcim skalnú stenu, ktorý je v tejto časti aj istený. Zhora zo skál na nás priebežne padá voda. Výsledok predsa stojí za to, neďaleko tejto pasáži sa už dostávame k samotnému jazeru, ktorého tyrkysová farba nám vyráža dych – dokonca aj keď do nej neprenikajú slnečné lúče. Trávime tu asi 2 hodiny, nevieme sa nasýtiť okolia.
Nie úplne ideálne počasie malo pozitívny dôsledok – spolu s nami bolo pri jazere len pár ľudí. Poobede schádzame od jazera rovnakou trasou. Po návrate k autu je konečne už teplejšie, preto cez najbližší plot vešiame veci a necháme ich trošku preschnúť.
Neskôr sa presúvame do dedinky Misurina, vzdialenej len 7 km. Pred vstupom do dediny sa nám naskytla krásna scenéria, zostávame stáť pri ceste a všetko si fotíme. Po dvoch dňoch v Dolomitoch konečne roztrhaná oblačnosť a vidíme hory!
V Misurine parkujeme v kempe Alla Baita priamo pri ceste na Tre Cime. Kemp spravujú milé, predpokladám sestry, ktoré nám počas nášho dvojdňového pobytu neraz pomohli. Prekvapuje nás, že na začiatku septembra je kemp takmer úplne prázdny aj keď sa nachádza pri najnavštevovanejšom mieste v Dolomitoch. A cena je taktiež prijateľná, pokiaľ si dobre spomínam platili sme len 17€ na noc.
3.9.2018. Deň štvrtý. Okolo Tre Cime di Lavaredo
Tak predsa sme sa dočkali. Budíme sa do studeného, ale krásneho rána s jasnou modrou oblohou. Dnes máme v pláne prejsť okruh okolo Tre Cime di Lavaredo a lepšie počasie sme si priať nemohli. Sú tri možnosti ako sa dostať ku dnešnému východiskovému bodu, parkovisku pri Rifugio Auronzo vzdialenom 7 kilometrov.
• pôjdeme autom, no za spoplatnený úsek cesty, v ktorom je aj parking by sme na deň zaplatili 30 €;
• nastúpime na prvý ranný autobus, aby sme sa vyhli davom ľudí a trošku aj ušetríme – spolu by nás spiatočný lístok vyšiel 16 €, zastávka je hneď vedľa kempu.
• vyšliapeme si to hore, pridalo by nám to cca 5km a 600 výškových metrov len jedným smerom.
Volíme druhú možnosť, keďže potrebujeme ušetriť sily ešte aj na nasledujúce dni. Auto nám zatiaľ bude parkovať v kempe. Nepamätám si presne kedy, ale okolo 8 ráno nastupujeme na prvý autobus a vôbec nás neprekvapuje že je takmer plný. Cesta trvá len chvíľku. Hneď po vystúpení z autobusu sme očarení výhľadom smerom na Cadini di Misurina a taktiež výhľadom do doliny.
- Popis
- Detaily
- Zaujímavosti
Okolo ikonických Tre Cime di Lavaredo
- 46.63064 N, 12.31062 E
Túra začína od parkoviska pri chate Rifugio Auronzo smerom k Rifugio Lavaredo, ďalej k chate Rifugio Locatelli, ktorá sa nachádza približne v polke túry. Tu navrhujeme oddýchnuť si a užívať si výhľady na symbol Dolomitov – Tre Cime. Cestu späť volíme popod vrchy Tre Cime smerom k chate Grava Longia, následne obchádzame Tre Cime zo západnej strany smerom späť ku parkovisku. Túra je nenáročná s nízkym výškovým profilom.
- Misurina; Veneto/ Trentino-Alto Adige/ Južné Tirolsko; Taliansko
- Parkovisko Tre Cime pri Rifugio Auronzo; 46.61290 N, 12.29372 E, spoplatnený úsek cesty + parking 30€
- 10 km
- 5 hod
- 500 m
- 500 m
- https://auronzomisurina.it
Symbol Dolomitov, ktorý navštevuje každoročne nespočetné množstvo turistov. Kedykoľvek sa rozhodnete navštíviť toto miesto, bude tu veľa ľudí, preto rozmýšľajte nad návštevou v skorých ranných hodinách. Ak máte karavan, určite príďte večer na parkovisko pri Rifugio Auronzo, prespite na parkovisku a vyrazte skoro ráno. Úsek cesty od Misuriny k Rifugio Auronzo je však spoplatnený (30€ auto, 45€ karavan, prespatie do nasledujúceho dňa ďalších 25€), preto počítajte s nákladmi navyše. Lacnejšia možnosť je nasadnúť na autobus z Misuriny v deň túry, spiatočný lístok stojí 8€/osobu (2018), avšak musíte počítať s ďalšími nákladmi na parking auta v Misurine – či už na parkovisku alebo v kempe. Ale autobusom tam samozrejme nebudete prví !
Dlho neváhame a vydávame sa na cestu k Rifugio Lavaredo, a následne obchádzame Tre Cime z východnej strany. Čím ďalej ideme, tým krajšie výhľady máme – najprv z boku a potom na priamo sa nám ukazujú krásne tri vrcholky Tre Cime. Pred 11-tou prichádzame k Rifugio Locatelli kde si dávame obed, spolu s kávou a koláčom. Prichádza väčšia oblačnosť a preto je čas na návrat – prechádzame popod Tre Cime, obchádzame ich zo západu a na parkovisko sa vraciame už za dažďa. Po návrate si ideme nakúpiť do miestnych potravín, varíme si večeru a regenerujeme na ďalší deň.
4.9.2018. Deň piaty. Cadini di Misurina a návšteva Val di Funes.
Máme tu ďalší pekný deň. Kvôli dažďu sme už včera nestihli z parkoviska odbehnúť na Monte Campedelle – na vyhliadku ku Cadini di Misurina. Dnes máme voľné doobedie tak otáčame cestu autobusom ešte raz. Dnes to je skôr prechádzka ako túra, k vyhliadke to je z parkoviska len 2km.
- Popis
- Detaily
- Zaujímavosti
Prechádzka k vyhliadke Cadini di Misurina
- 46.60373 N, 12.29944 E
Túra začína od parkoviska pri chate Rifugio Auronzo smerom na juh k Monte Campedelle, odkiaľ je nádherný výhľad na Cadini di Misurina. Túra, tak ako sme ju absolvovali my – je veľmi krátka, má dĺžku len 4km a odporúčame ju ísť v oddychový deň. Ak si túto časť naplánujete na samostatný deň, tak je možné pokračovať priamo cez Cadini di Misurina a zísť až priamo v dedinke Misurina.
- Misurina; Veneto/ Trentino-Alto Adige/ Južné Tirolsko; Taliansko
- Parkovisko Tre Cime pri Rifugio Auronzo; 46.61290 N, 12.29372 E, spoplatnený úsek cesty + parking 30€
- 4 km
- 2 hod
- 250 m
- 250 m
- https://auronzomisurina.it
Dolomity sú rajom pre milovníkov ferát – zaistených ciest. Jedna z obľúbených sa práve nachádza v Cadini di Misurina a nazýva sa Via ferrata Ceria Merlone, ktorou sa dostanete na vrch Cima Cadin di Nord-Est, odkiaľ je krásny výhľad na okolie – Tre Cime, Cristallo a Sorapis, ale v diaľke je možné rozoznať viacero významných vrchov. Feratu je možné absolvovať práve pri prechode skupinou vrchov Cadini di Misurina.
Ako sa vzďaľujeme od Tre Cime, tým krajší výhľad máme na ich južnú stenu. Po ľavej strane máme pod sebou dolinu s mestečkom Auronzo, po pravej zas vidíme Misurinu. Po pár minútach sme však na mieste a pred sebou vidíme impozantné Cadini di Misurina. Usadíme sa a oddychujeme na jesennom slnku. Niekedy v budúcnosti sa sem určite ešte vrátime a budeme pokračovať chodníkom smerom priamo cez vrchy a zídeme až v Misurine. Ale dnes máme iný cieľ.
Vraciame sa späť do kempu, naobedujeme sa, pobalíme sa a vyrážame 100km smer Santa Maddalena. Dnes máme ešte v pláne navštíviť túto malebnú dedinku v srdci doliny Val di Funes. Dolomity obchádzame cestou zo severu a západu. Trvá nám to viac ako 2,5 hodiny, lebo je veľká premávka a mnoho prác na cestách. Všetko však stíhame – podvečer budú štíty Gruppo delle Odle pekne osvietené a možno sa nám podarí pár zaujímavých záberov.
Po príchode do Santa Maddaleny nechávame auto na parkovisku uprostred dediny prekvapivo zadarmo (46.64139 N, 11.71536 E) a prejdeme sa asi kilometer vyššie aby sme mali lepší výhľad na hory (46.647552 N, 11.71629 E). Odkrýva sa nám pohľad, ktorý len tak niečo neprekoná.
Počas fotenia rozmýšľame, kde dnes prespíme. Aj keď tu v západnej časti Dolomitov je citeľne teplejšie ako na východe, Emka protestuje a v aute už nasledujúcu noc spať nechce. Sama sa podujala nájsť ubytovanie v okolí, štartuje Airbnb a za chvíľku máme rezervovaný posledný voľný apartmán v Residence Mirabell v dedinke Colfosco vzdialenej približne 55km. Cesta tam však stojí za to, vybrali sme sa horskou cestou cez Passo delle Erbe smerom do regiónu Alta Badia strašne úzkymi a kľukatými cestami. V penzióne parkujeme už po zotmení. Dve noci nás budú stáť 160 eur, asi to najlacnejšie, čo sme mohli v tejto oblasti vybrať.
5.9.2018. Deň šiesty. Najťažšie ale najkrajšie nakoniec
Prvé ráno v Colfoscu nás príjemne prekvapilo. Včera sme prišli až po tme, tak dnes ihneď po prebudení som vyšiel terasou von na dvor pred penzión a som unesený krásnym prostredím. Nasleduje ranná hygiena, oblečieme sa a ideme na raňajky ktoré máme v cene. Tak dobre ako dnes ráno som sa nenajedol asi za celú dovolenku. Veď teda dnes aj budem potrebovať energiu.
Emka je dnes už dosť vyčerpaná a necíti sa dobre, preto zostáva na penzióne. Darmo, však dážď, chlad, vysoká vlhkosť a vyčerpanie si vyberá svoju daň. Ja sa však obliekam a poslednej, najdlhšej, najťažšej ale zároveň asi najkrajšej túry sa nechcem vzdať. Vyrážam cez Passo Gardena do dediny Santa Cristina vo Val Gardene vzdialenej približne 25km.
- Popis
- Detaily
- Zaujímavosti
Túra na vrch Seceda cez Monte Pic
- 46.60066 N, 11.72777 E
Autom prejdite úzkymi uličkami v dedine Santa Cristina di Val Gardena až na vysoko položené parkoviska Cristauta-Praplan. Neodporúčame sem ísť karavanom, v prípade stretu s iným autom je takmer nemožné sa vyhnúť. Z parkoviska choďte smerom k chate Baita Seurasas príjemnou lesnou cestou. Od chaty začína prudké stúpanie na vrch Monte Pic. Z vrchu Monte Pic už budete vidieť vrch Seceda pred sebou. Nasleduje klesanie a potom výstup na Secedu. Cestu späť si môžete zvoliť z viacerých variant, odporúčame ísť dole lúkami – zjazdovkou a napojiť sa na lesnú cestu, ktorou sa dostanete späť k parkovisku.
- Santa Cristina; Val Gardena; Trentino-Alto Adige; Južné Tirolsko; Taliansko
- Parkovisko Cristauta-Praplan; 46.56635 N, 11.72482 E; zadarmo (2018)
- 13,5 km
- 6 hod
- 1000 m
- 1000 m
- https://www.seceda.it/
Národný park Puez-Odle, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO v Dolomitoch, sa rozprestiera medzi mestečkami Corvara a Badia v Alta Badii, Ortisei, St. Cristina a Selva vo Val Gardene, a na severe je ohraničený Val di Funes. Výhľad z vrchu Seceda práve na skupinu vrchov Odle, alebo výhľad zo St. Maddaleny na skupinu Odle je jedným zo symbolov Dolomitov.
Ferrata na najvyšší z vrchov skupiny Odle, Sass Rigais (pozn. spolu s vrchom Furchetta – 3025m.n.m) je určite zážitkom, na ktorý nezabudnete veľmi veľmi dlho. Z vrchu Seceda sa tieto štíty zdajú nezdolateľné, avšak opak je pravdou. Na najvyšší z nich vedie pomerne jednoduchá ferrata (väčšina úsekov A,B, jeden B/C), a ak obľubujete ferraty a lezenie, neváhajte ísť. Na ferratu chodťe len za pekného počasia a vyhraďte si na ňu spolu s túrou celý deň.
Auto nechávam na parkovisku Cristauta-Praplan pod Monte Pic odkiaľ vyrážam najprv na Monte Pic a potom na vrch Seceda. Po chatu Seurasas je to príjemná lesná cesta, od chaty to začína byť dosť strmé až po samotný vrch Monte Pic. Výhľady odtiaľto sú krásne, či už do doliny Val Gardena, oproti na masív Sassolungo a Sassopiatto alebo smerom na Gruppo delle Odle. Z Monte Pic trochu klesám na zjazdovky a čakajú ma ešte 3 kilometre po strmej lúke na vrch Seceda. Konečne sa mi naskytuje pohľad, ktorý som chcel tak dlho vidieť. Dobíjam vrchol, som unavený ale šťastný. Neskutočne tu fučí, urobím len zopár fotiek a ponáhľam sa späť k Emke.
Cestou hore som pojedol a vypil všetky zásoby, tak v reštaurácií navrchu kupujem 3 plechovky Coca-Coly pre doplnenie energie a smerujem dole. Vyberám si cestu po zjazdovke, krásnymi vysokohorskými lúkami. Nezabúdam odbočiť späť do lesa aby som krížom prešiel k parkovisku, kde mám odstavené auto. Celú túru dávam za necelé 3 hodiny, pričom mapy ukazujú 5:40.
Vraciam sa na penzión za Emkou, večer ideme na večeru v dedine a užívame si posledný večer v Dolomitoch. Ďalšie dni hlásia celodenný dážď, a cez víkend by sme sa museli vrátiť domov tak či tak, už kvôli práci.
6.9.2018. Deň siedmy. Čas na návrat domov
Dnes, vo štvrtok ráno, si ešte dáme tie skvelé raňajky od domácich a potom už len balíme veci do auta. Veľa toho nemáme a krátko pred 9.00 opúšťame Colfosco. Keby nehlásia až do nedele pršať, určite by sme ešte deň-dva zostali, ale za dažďa to už nemá zmysel. V pondelok už aj tak obaja ideme do práce. Domov to máme okolo 9 hodín a 750 kilometrov, tak sadáme do auta, lúčime sa s horami a vidíme sa zas niekedy nabudúce.
Na konci nášho krátkeho ale krásneho výletu je čas na sumarizáciu. Najazdili sme približne 2000km, pešo sme naturistikovali okolo 45 km a čo sa týka nákladov, spolu sme minuli približne 700 €, v čom je započítaná nafta a diaľničné poplatky, ubytovanie, kempy a jedlo. Už teraz sa teším na to, čo vymyslíme ďalšie roky!