Hobby Vany

Veľké ryby, motorky a 7500 konských síl

Niekedy pred 2 rokmi som náhodou v televízií odsledoval dokument o pretekaní bizarných strojov v zrýchlení na ¼ míle. Bolo to ako inak z Ameriky. Keď som o pár dní na to surfoval na internete, zistil som, že takéto preteky sa konajú aj na málo miestach Európy. Jedno z nich je švédske mesto Tierp. Približne v tom čase dostal Majo na narodeniny darček od manželky – rybačku vo Švédsku. A od toho času mi nedalo na to nemyslieť. Pobláznil som mojich dvoch švagrov, vo voľnom čase motorkárov a rybárov a dali sme dokopy plán o ceste na sever. Plánovali sme chytať ryby, jazdiť na motorkách, a vidieť na živo preteky dragsterov. Príprava začala týždeň pred odchodom kúpou motorkových držiakov do korby prívesného vozíka, ich pripevnením a následnou niekoľko kilometrovou skúšobnou jazdou. Úpravu potrebovalo aj čerstvo kúpené dodávkové obytné auto. Vzadu na „letisku“ bol doplnený malý nepravidelný štvorhran aby vznikli 3 plnohodnotné miesta na spanie a štvrté vzniklo tak, že k prednému sklopnému stolu vyrobili Majo podporu a matrac na šírku auta. V nedeľu 31.5.2015 sme zo Žiaru nad Hronom o 20:00 vyrazili na cestu. Majo, Laci, svokor Števo, ja, Fiat Ducato Weinsberg Carabus 630 ME, na prívesnom vozíku Moto Guzi Nevada 750 a Suzuki Bandit 600 ( + kotlík a udiareň na ryby 🙂 ). A nad nami sa vznášalo pár požehnaní od manželiek detí a babiek. Smer poľský prístav Świnoujście. Cestu sme naplánovali cez Čadcu, od Glivíc platenou diaľnicou po Legnicu, odtiaľ na Zielona Góra, Gorzów Wielkopolski a Štetín. Pri Wroclave sme od polnoci asi 4 hodinky pospali tak aby sme stíhali na trajekt do švédskeho Ystad odchádzajúci o 13.00. Povesť o zlých poľských cestách sa nepotvrdila, naopak boli veľmi kvalitné, platený kus diaľnice stál 3,85 €. Do Świnoujście sme dorazili presne napoludnie, kúpili jednosmerný palubný lístok pre nás štyroch a našu jazdnú súpravu za 235 € a ešte nám ostal čas na rýchle osprchovanie v prístavných toaletách a ukuchtený Majov obed, ktorý sme dojedali aj za jazdy pri posúvaní sa do útrob lode. Po nalodení nás čakala 7,5 hodinová plavba za slnečného aj keď veterného počasia. Vo švédskom meste Ystad, nás vítalo naozaj veľmi pekné počasie a jazda pre nás dovtedy nepoznanou krajinou pri zapadajúcom slnku bola veľmi očarujúca. V ten večer sme sa dostali niekde po mesto Dörarp, tam už na nás oboch striedajúcich sa šoférov doľahla únava a išlo sa spať. Prespali sme vedľa francúzskeho kolegu – karavanistu, na parkovisku pri diaľničnej čerpacej stanici. Skoro ráno sme vyrazili k prvému cieľu našej cesty, mestečku Gränna, pri druhom najväčšom švédskom jazere Vättern.

Farma na brehu jazera Vättern

Priamo na brehu jazera je pekný priestranný a čistý kemping. Keďže recepcia kempingu sa v tom čase otvárala o 8:00 dali sme si na priľahlom parkovisku raňajky a Laci vybalil naliehavú emailovú komunikáciu. Kemping stál 27 € za noc a dostali sme informáciu, že chytať ryby do 300 metrov od brehu je možné bez poplatku a licencie. V to ráno sa nám už všetkým žiadalo fyzického pohybu, tak sme obliekli oblečenie do nepohody, obuli pevné turistické topánky a vyrazili na túru. Počasie bolo pri vypochodovaní z kempu bláznivo aprílové, šibal dážď, fúkal vietor a o chvíľu svietilo slnko. Prešli sme okrajom mestečka, cez bukový les popod diaľnicu, lesom k veternej elektrárni a k opustenej zakonzervovanej usadlosti na kopci nad jazerom s názvom Brahehus. Výhľad na krajinu pod nami bol nádherný. Nekonečne veľké jazero s ostrovom v tvare ryby s názvom Visingsö. Podľa legendy ostrov vznikol tak, že obor ktorý tam kedysi žil nevedel to jazero prekročiť, tak odtrhol kus pevniny a hodil ju do jazera. Od zrúcaniny sme prešli náučným chodníkom krížom cez malé chránené územie späť do mestečka. Príroda a ovocné stromy v záhradách boli zhruba mesiac pozadu proti nášmu kraju. Spolu sme mohli prejsť tak 12 km. Stretli sme niekoľko milých a prívetivých dedinčanov, ktorí keď videli cudzincov, hned sa dávali do reči, autá na okrskách nám zastavovali a milo nám dávali prednosť. Po strese ani stopy. Krásna oddychová prechádzka.

Neodolateľná ponuka sladkostí v mestečku Gränna

Mestečko Gränna je ako vystrihnuté z príbehu o Pipi Dlhej Pančuche. Veľmi pekná pôvodná architektúra s všade prítomnými obchodíkmi s typickými zakrútenými lízankami a všakovakými cukríkmi. V jednej cukrikárni sme neodolali a vykúpili jeden regál pre našich blízkych, ktorí ostali doma. V miestnej domácej kaviarničke sme zašli po kofeínovú dávku pripravenú pre nás štyroch vo veľkom džbáne a k tomu sme si dali čokoládové guľôčky s príchuťami od výmyslu sveta. Po návrate do kempingu sme vymenili batohy za udice a poďho na najbližšie mólo. V tom vetre a daždi sa nám nič uloviť nepodarilo. Na večeru boli teda cestoviny, pripravené v perfektne vybavenej kempingovej kuchyni. Bolo v nej niekoľko indukčných sporákov, umývacích drezov, rúr na pečenie, mikrovlnných rúr aj veľká umývačka riadu. Toalety boli takisto na vysokej úrovni, čisté voňavé aj s niekoľkými kúpeľňami pre rodiny s deťmi, bez extra príplatkov. Kemping susedí s miestnym futbalovým ihriskom, kde v podvečer prebiehal tréning násť-ročných dievčat. Pri asi 10°C, v miernom daždi a studenom vetre si dievčatá šantili niektoré aj s holými nohami. Behal mi mráz po chrbte, len keď som ich chvíľu pozoroval. Na naše poslušne čakajúce oceľové kone sme v ten deň ani nepomysleli. Zatiaľ ostávalo veriť, že budú aj krajšie dni.

Po jednodňovej prestávke v cestovaní sme sa opäť skoro ráno pohli viac na sever. Pred nami bolo naplánovaných cca 380 km do mestečka a kempingu s rovnakým názvom Hedesunda. Cesta ubiehala svižne aj keď sme sa vôbec neponáhľali. Vôbec, jazdiť po švédskych cestách je pohodová vec. Značnú časť cesty sme absolvovali po vozovkách (na naše pomery) II. triedy. Prekvapili nás hlavne zvodidlá tam kde u nás obvykle býva „plná čiara“, teda v strede vozovky. Predchádzanie áut bolo umožnené tak, že vždy po 5 –tich km bola cesta rozšírená na dva pruhy na dĺžku asi 1,5 km. Mal som niekde v podvedomí, že ak sa dostaneme na rozšírený kus vozovky, začnú „preteky kto z koho“. Ale nič také sa nedialo. Ak sme jazdili za truckom naloženým drevom, mali sme ho právo predbehnúť ako prví. Vodiči tých nadupaných SUV-čiek jazdiacich za nami to brali ako samozrejmosť. Pri ceste touto krajinou je potrebné včas myslieť na dotankovanie PHM. Pri jazde na rezervu to už bolo trochu stresujúce, jedna ČS po ceste bola zrušená, na ďalšej sme nedokázali natankovať našimi platobnými kartami, tretiu sme podľa údajov navigácie ani nenašli. Až na štvrtej sme dokázali naftu natankovať až po veľkom boji s platobným automatom. Obsluhu ČS tu bolo vidieť len zriedka. Do Hedesundy sme dorazili zhruba o 13-tej hodine. Kemping je umiestnený rovno na brehu jazera s vlastnou plážou a s trávnikom ako z reklamy. Pri príjazde nás na stožiaroch vítali vlajúce vlajky štyroch krajín Škandinávie a jedna ktorá bola pred štvrťstoročím aj tá „naša“, teda Česká. Asi naozaj platí: Ak začneš mať na chvíľu pocit že tu si jeden z prvých, tak ver, že bratia Česi tu už boli.

Kemping Hedesunda

Na recepcii kempingu nás ohromili obrovské blyskáče – umelé návnady na predátorov týchto vôd, aj zdokumentované úlovky ohromných rozmerov. Nebolo viac treba. Rýchle sme si vybrali miesto, odpojili vozík s motorkami, schytili mapu okolia a poďho na rybačku. Po chvíli jazdenia po okolí sme si našli naozaj veľmi pekné miesto na rybolov a aj keď sme sa boli pozrieť aj na iné zakutia, trávili sme tam väčšinu najbližších troch dní. A že to boli naozaj dlhé dni! Už teraz viem čo znamená výraz biele noci na severe. Slnko tu veľmi zdĺhavo a neochotne zachádzalo za obzor okolo 23-tej hodiny, aby už o 4-tej znova vykuklo spoza horizontu. Na tých pár nočných hodín sa len zošerilo, cez strešné okno auta bolo stále vidieť bledú oblohu. Neskôr sme si uvedomili, že sme vlastne spávali veľmi krátko. Večeru sme mali obvykle pol hodinu pred, alebo po polnoci z nalovených rýb a ráno som sa zobúdzal na našom lovnom mieste, keď už Majo s Lacim vyťahovali spod postele rybárske prúty cca o 5:30. A to už bola za nami 6 km cesta z kempu, ktorú som tvrdo prespal. Je nádherné vyjsť ráno v pyžame z obytného auta, pozorovať tlmený rozhovor vášnivých rybárov, zaniesť chalanom pariacu sa kávu až ku vode, v tom istom pyžame pripraviť raňajky pri otvorených dverách a popravde sa v tom pyžame aj naraňajkovať pri miestnom drevenom stole. To sa dá zažiť len s obytným autom alebo karavanom. 

 

Pri zakúpení licencie na lov sme boli opakovane upozornený, že zubáč je v tom čase chránený kvôli rozmnožovaniu a musí späť do vody. A tak sa aj stalo. Hneď prvý kapitálny úlovok, zubáč (76 cm) dostal po rýchlom vyfotení amnestiu.  Vôbec to nevadilo, v priebehu ostatných dní chlapci ulovili 3 šťuky (45, 60 a 65 cm), na ktoré bol limit 1 kus na deň a len v dĺžkach od 45 do 70 cm a naozaj veľké množstvo ostriežov, ktoré v týchto vodách dorastajú do väčších rozmerov a ktoré bolo možné loviť bez obmedzenia.  Prevažne z nich boli tie výborné večere. 

Neskoré raňajky pri vode
Amnestovaný zubáč
Nie všade je asfaltka
Čakanie na kávu v Gävle

V čase skorého obeda ( keď ryby „neberú“) sme sa vracali späť do kempu, vymenili sme rybárske fidlátka za motorkárske oblečenie a prilby a vyrážali do okolia. Prvé štartovanie Zuzany (Suzuki Bandit) bolo veľmi rozpačité, pri daždi totiž zvlhli vysokonapäťové káble zapaľovania. Následné sme pri neúnavnom štartovaní zachľastali zapaľovacie sviečky a vybili batériu. Nasledovalo vymontovanie a vylovenie sviečok z útrob 16-ventilovej hlavy, vysušenie káblov, prepojenie batérie motorky s batériou auta, montáž len troch suchých sviečok (viac náhradných nebolo) a opätovný štart. Bolo to len tak-tak, ale podarilo sa. Po pár sekundách sa chytil aj štvrtý valec. Pripravených nič nezaskočí. Mohli sme vyraziť. Asi trojhodinové jazdenie po okolí, blízkych mestečkách a následne okružnou jazdou okolo vody. Časť okruhu sme absolvovali aj po nespevnenej komunikácií, ktorá však bola dokonale (asi) zvalcovaná, bez jediného výtlku. Naozaj veľká pohoda. Ďalší deň, už po bezproblémovom štarte prevetranej Zuzany, sme sa vydali na cestu k pobrežiu. Prst na mapu dopadol v mieste Harnäsu. Miesto s peknou vyhliadkou na more. Po nadýchaní sviežeho morského vzduchu sme sa vybrali do severnejšie položeného väčšieho mesta Gävle. Počas príjazdu do mesta a počas krátkej prechádzky po ňom nás zarazila jedna vec. Naozaj veľká časť obyvateľov má korene v arabskom svete, a bolo vidieť aj mnoho černochov. Dokonalé kozmopolitné mesto. Okrem toho množstvo veľkých klasických amerických naleštených kár. Na chvíľu sa dalo zabudnúť, že sme vôbec vo Švédsku, tak ďaleko na severe. Málokto vie, že tu jazdí najväčšie percento amerických áut v rámci celej Európy. A bolo to vidieť nielen v tomto meste, ale po celej našej ceste tuto severskou krajinou. Počas všetkých absolvovaných kilometroch na motocykloch sme ani raz nemuseli vyťahovať obleky do dažďa. V tejto časti sveta a tomto kalendárnom mesiaci, jednoducho to vyšlo! 

Blížila sa sobota, náš posledný oddychový deň a predpovede počasia hlásili na najbližšie dni dážď. Ráno sme zaplatili za tri noci v kempingu, celkovo asi 55 eur.( 4 chlapi, dodávka, príves ) Tento deň sme mali naplánovaný na návštevu pretekov v neďalekej Tierp aréne. Nevadí, počasie sa vyberať nedá. Tierp aréna je naozaj veľmi veľký športový areál. Po zaplatení vstupného nás vítal vzdialený hukot obrovských motorov z depa pretekárskych áut a … slabý dážď. Cesta do depa bola lemovaná krásnymi klasickými aj vytunenými autami tých najzvučnejších amerických značiek. Naše motoristické srdcia plesali. Pretekárske depo je pre návštevníkov priateľské a otvorené. Voľný pohyb ľudí pomedzi kamióny s predstanmi. Zo všetkého najviac pútali tie obrovské kolesá zadných náprav dragsterov. Prechádzali sme pomedzi všetky tie monštrá, videli mechanikov v plynových maskách, ktorí sa práve chystali zobudiť príšeru. Podhodili jej nitrometan, beštia nezaváhala a zrevala. Ale ako! Obrovský, dych vyrážajúci zvuk, ktorý roztrepotal všetky predstany v okolí. Takú husiu kožu na všetkých možných miestach môjho tela som do tohto momentu nezažil. Vo vedľajšom pretekárskom tíme sám európsky champion v kategórií Top Fuel, Urs Erbacher s úsmevom rozdával zadreté piesty a dotrhané rozvodové remene zo svojho draka. Na svoju chvíľu ešte len čakal. Jeho mechanici práve montovali pravý rad valcov 8-valcového V-motora. Keď sme tadiaľ prechádzali o pol hodinu, už zaťahovali bezpečnostné popruhy, ktorými bol ten motor posťahovaný, ak by to „náhodou“ nezvládol a vybuchol.

Údaje z jeho pohľadnice – vizitky.

Kategória : The Top Fuel Dragster

0,020 sec  – reakčný čas pilota na štarte

0,70 sec    – zrýchlenie na 100 MPH (160km/h)

1,3 sec      – preťaženie 6,5G

2,4 sec      –  výkon motora plných 7500 konských síl

4,59 sec   – rýchlosť 326 MPH (524km/h)

5,00 sec   – ciel  ¼ míle (402,3 metra)

Váha draka :  2300 pounds (859 kg)

Palivo :      Nitrometan

Top Metanol Dragster - rýchlosť 440 km/h za 5,3s

Počasie sa na chvíľu umúdrilo a začal frmol na závodnej dráhe. Sušenie trate veľkým reaktívnym (asi leteckým) motorom na podvozku ťahaným SUV-čkom. Za ním vybehli traktory ktoré niečo rozprašovali na trať a nakoniec gripovali – pogumovávali trať. Videli sme iba dve kategórie rozjázd, keď už išlo do tuhého, nadobro sa rozpršalo a preteky boli prerušené. Vzhľadom na to, že v pondelok už niektorých z nás čakali pracovné povinnosti bolo sa treba pobrať domov. Tento deň nášho uplynulého týždňa by som zhodnotil: Síce sme ochutnali, ale sme sa nenasýtili. Aspoň je dôvod sa vrátiť!

Len potichu, dračie mláďa spí!
Prehliadka Štokholmu

Po ceste späť sme vyhľadali na internete najvhodnejší trajekt. Najviac nám vyhovoval zo švédskeho Trelleborg do nemeckého Sassnitz, ktorý odchádzal v nedeľu o 7:00. Keďže sme mali pár hodín k dobru, na spiatočnej ceste sme zastavili a prešli sme sa po hlavnom meste Štokholme. Niekde som sa dozvedel, že je to európske mesto s najväčším počtom parkov a zelene. Dali sme si kávičku v civilnom prístave, prešli sme sa po historickom centre. Za mienku stojí množstvo stánkov v samom centre mesta, ktoré zastupovali rôzne európske a svetové krajiny a ponúkali ich typické jedlá a špeciality. Z nám asi najbližších tam mali zastúpenie Poliaci. Po štyroch hodinách sme boli späť v aute a zostávala už len dlhá, ale pohodová cesta domov. 


Naozaj prekrásne strávený týždeň z množstvom zážitkov!